Národné parky pre 21. storočie

Doplňujúce údaje · 2023

Slovensko chráni väčší podiel územia než väčšina krajín EÚ

Chránené suchozemské územia pokrývali v roku 2023 približne 37,4 % Slovenska, kým priemer EÚ bol 26,4 %. Údaj zahŕňa národné formy ochrany aj sústavu Natura 2000, nejde teda iba o národné parky. Po prejdení kurzorom alebo ťuknutí na krajinu sa zobrazí jej podiel.

Zdroj: Európska environmentálna agentúra – Surface of the terrestrial protected areas (2023)

Veľký rozsah ochrany sám osebe nezaručuje jej kvalitu

Národná sústava chránených území pokrýva približne štvrtinu Slovenska a samotné národné parky asi 6,5 % krajiny. Väčšina ich rozlohy však bola v čase prípravy štúdie v treťom stupni ochrany. Najvyššie dva stupne tvorili iba malú časť všetkých chránených území.

Zonácia má jasnejšie oddeliť bezzásahové územia od častí, kde možno hospodáriť alebo rozvíjať služby. Potrebuje pritom dohodu s vlastníkmi, primerané náhrady a správu, ktorá vie prepájať ochranu prírody s rozvojom regiónu.

Najviac prenocovaní sa sústreďuje pri TANAP-e a NAPANT-e

Počet prenocovaní v obciach národných parkov približuje dopyt po ubytovaní, nie celkovú návštevnosť územia. Od mája do októbra 2019 pripadalo na obce TANAP-u približne 1,56 milióna prenocovaní a na NAPANT 781-tisíc. Rozdiely medzi parkmi potvrdzujú, že jednotný model rozvoja a financovania by nefungoval všade rovnako.

Zdroj: ŠÚ SR, tabuľka 10 štúdie. Veľká Fatra zahŕňa aj obec Háj v ochrannom pásme; v Poloninách je október 2019 nahradený októbrom 2018.

Ubytovanie profituje aj z blízkosti chránených území

Letné tržby ubytovacích zariadení na obyvateľa sa v roku 2020 koncentrovali najmä v horských a turistických mikroregiónoch. Ekonometrická analýza oddelila vplyv hornatosti, veľkosti populácie, dostupnosti a ďalších charakteristík. Aj po ich zohľadnení súvisel vyšší stupeň ochrany s vyššími tržbami v danom aj susedných mikroregiónoch. Mapa zobrazuje obdobie jún – september 2020; mikroregióny sú v podkladoch vymedzené podľa poštových obvodov, nie podľa hraníc jednotlivých obcí. Názov a hodnotu zobrazíte kurzorom alebo ťuknutím.

Zdroj: Národné parky pre 21. storočie

Ochrana prírody potrebuje predvídateľné financovanie

Štátny rozpočet tvorí základ financovania, európske zdroje však medzi rokmi výrazne kolíšu. Projektové špičky nedokážu nahradiť stabilný rozpočet na zamestnancov, monitoring a každodennú starostlivosť o územia.

Zdroj: Národné parky pre 21. storočie

Financovanie parkov má stáť na troch pilieroch

Jednotlivé piliere sa nemajú navzájom nahrádzať. Verejné zdroje financujú služby v celospoločenskom záujme, fondy pomáhajú s investíciami a vlastné príjmy môžu rozvíjať návštevnícke služby a regulovať preťažené lokality.

Stabilný verejný základ

Štátny rozpočet má pokrývať bežnú správu území, odborných pracovníkov, monitoring a náhrady vlastníkom.

Investičné a projektové zdroje

Európske fondy a ďalšie finančné nástroje sú vhodné na obnovu území, infraštruktúru a väčšie jednorazové projekty.

Vlastné príjmy a partnerstvá

Vstupné, turistické služby, koncesie alebo platby za ekosystémové služby majú dopĺňať verejné financovanie.

Nové príjmy majú zmysel tam, kde park poskytuje konkrétnu službu

Graf používa spodnú hranicu odhadovaného ročného potenciálu vybraných nástrojov. Vstupné má zmysel najmä na preťažených lokalitách, daň z ubytovania v turistických obciach a platby za ekosystémové služby tam, kde ochrana prírody prináša merateľný úžitok. Nejde o náhradu verejného financovania.

Zdroj: Národné parky pre 21. storočie

Každý park potrebuje vlastnú stratégiu rozvoja

TANAP alebo NAPANT riešia tlak vysokej návštevnosti a môžu vo väčšej miere využívať nástroje založené na princípe užívateľ platí. Poloniny, Muránska planina či Slovenský kras potrebujú skôr rozvíjať dostupnosť služieb a zostanú viac závislé od verejných zdrojov.

Rozhodovanie má vychádzať zo stavu prírody, návštevnosti, ekonomického potenciálu aj potrieb miestnych obyvateľov. Spoločným základom musí zostať profesionálna správa, jasná zonácia a predvídateľné financovanie.