Pripravovaný komentár IEP
Česko-Slovensko hľadá supervodáreň
Slovenské vodárenské spoločnosti poskytujú služby s nižšími prevádzkovými nákladmi ako české. České spoločnosti však strácajú v sieti výrazne menej vody a sú finančne stabilnejšie. Vyššiu technickú a finančnú udržateľnosť dosahujú za cenu vyšších nákladov, ktoré sa premietajú do spotrebiteľských cien.
Slovenské vodárenské spoločnosti sú produkčne efektívnejšie
0,91 Slovensko · 0,73 Česko
V slovenských sieťach sa stráca takmer dvojnásobný podiel vody
25 % Slovensko · 13 % Česko
České spoločnosti smerujú do obnovy takmer trojnásobný podiel príjmov
11 % Slovensko · 30 % Česko
Benchmarking vytvára tlak na efektivitu aj pri prirodzených monopoloch
Porovnanie na základe merateľných ukazovateľov ukazuje priestor na zlepšenie, pomáha zdieľať dobrú prax a zvyšuje transparentnosť sektora. Niektoré krajiny používajú benchmarking iba na informovanie verejnosti, inde výsledky ovplyvňujú aj povolené príjmy alebo tarifné plány spoločností.
Komentár porovnáva 14 slovenských a 21 českých spoločností. Index produkčnej efektivity vychádza z metódy DEA a sleduje, ako spoločnosti premieňajú hodnotu majetku a prevádzkové náklady na dodanú pitnú vodu a odvedenú odpadovú vodu. Slovenská vzorka pokrýva všetky veľké akciové spoločnosti, česká približne tretinu obyvateľov s vodovodnou alebo kanalizačnou prípojkou.
Slovenské spoločnosti sú efektívnejšie aj po zohľadnení hustoty pripojenia
Priemerná produkčná efektivita dosahuje na Slovensku 0,91 oproti 0,73 v Česku. Slovenským spoločnostiam pomáha vyššia koncentrácia odberateľov. Po jej zohľadnení sa rozdiel znižuje z 18 na 5 percentuálnych bodov, no slovenský priemer zostáva vyšší.
Pred zohľadnením hustoty pripojenia
Po zohľadnení hustoty pripojenia
Zdroj: Výročné správy, účtovné závierky, benchmarking vodární MZe ČR, spracovanie IEP
V slovenských vodovodoch sa stráca dvojnásobne viac vody
Po ceste k odberateľovi sa v slovenskej vzorke stratí v priemere 25 % vody, v českej 13 %. Vyššie straty zvyšujú spotrebu energie aj náklady na odber, úpravu a dopravu vody, ktorá sa napokon nepredá.
Zdroj: Výročné správy a benchmarking VaK MZe ČR, priemer za roky 2023 – 2024
Vyššie české ceny vytvárajú väčší priestor na obnovu sietí
Vodné a stočné je v Česku po zohľadnení cenovej hladiny približne 1,6-násobne drahšie. České spoločnosti zároveň vynakladajú na obnovu väčšiu časť príjmov. Pri porovnaní treba zohľadniť, že česká definícia obnovy zahŕňa aj väčšie opravy, kým slovenská legislatíva ich od roku 2025 výslovne vylučuje.
Priemerná cena vodného a stočného v roku 2026
Podiel príjmov z vodného a stočného použitý na obnovu
Zdroj: IEP podľa cien na rok 2026, výročných správ a údajov o obnove za roky 2023 – 2024
České spoločnosti majú silnejšiu finančnú pozíciu
Priemerné Altmanovo Z’’-skóre českých spoločností dosahuje 5,1 oproti 3,7 na Slovensku. Obe hodnoty sú nad hranicou 2,6, ktorá označuje finančne zdravý podnik. Väčšinu rozdielu vysvetľuje vyšší pomer vlastného imania k záväzkom v českých spoločnostiach.
Zdroj: Výročné správy a účtovné závierky za rok 2024, spracovanie IEP
Slovensko potrebuje spojiť nákladovú efektívnosť s dlhodobou udržateľnosťou
Výsledky neukazujú, že celý nákladový rozdiel medzi krajinami je opodstatnený. Vyššie české prevádzkové náklady môžu čiastočne odrážať intenzívnejšiu údržbu a obnovu, dostupné údaje však neumožňujú oddeliť tieto výdavky od možnej prevádzkovej neefektívnosti.
Pravidelný benchmarking slovenských vodární by mal prepájať nákladovú efektívnosť s výsledkami, najmä stratami vody, tempom obnovy a finančnou udržateľnosťou. Regulácia tak môže vytvoriť dostatok zdrojov na obnovu a zároveň zachovať tlak na primeranosť prevádzkových nákladov.
Ako sa líšia jednotlivé slovenské vodárne?
Pilotný benchmarking zo štúdie Stojí to na vode porovnáva konkrétne ukazovatele. Vyberte, ktorú stránku fungovania vodární chcete sledovať.
Zdroj: Stojí to na vode, dátová príloha, tabuľka 8. Vodárenské spoločnosti, Register účtovných závierok, Finstat a ŠÚ SR; spracovanie IEP.